Rodičia často nevedia, čo je v tomto veku normálne   

Čo by malo dieťa vedieť, ako by malo fungovať. Niekedy sa v poradni stretávam s rodičmi, ktorí od svojho dieťaťa chcú v tomto veku naozaj veľa, napr. aby vedelo rátať do 10, aby sa vydržalo hrať nejakú hru aspoň hodinu...

Iní rodičia sú zase príliš ochraňujúci a od dieťaťa vlastne nechcú nič, resp mu to ani nedovolia, takže potom prichádzajú 3, ktoré sa nevedia samostatne najesť, či napiť z pohárika. O náznaku samostatného obliekania nehovoriac.

Okolo tretích narodenín by vaše dieťa malo mať približne takéto zručnosti a schopnosti

  Sociálne zručnosti 

• Stáva sa viac nezávislým.
• Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne).
• Začína viac rozumieť pocitom druhých.
• Viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá.
• Stáva sa viac schopným deliť sa o veci – hračky.
• Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí.
• Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru.
• Trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu a pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ.
• Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie. Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine (raňajky, umyť, obliecť, odchod do škôlky, prechádzka, obed ...).
• Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu – „JA  PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe.
• Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám. Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice.

•   Motorika 

• Dieťa stráca bábätkovské faldíky a tvorí sa mu viacej svalov, rastie do dĺžky/výšky.
• Je pohyblivé a dokáže chytiť loptu do zohnutých rúk.

• 

   

  • Skáče znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm.
  • Dokáže ísť hore a dole po schodoch, pričom nohy strieda.
  • Dokáže sa zohnúť a nespadne pri tom.
  • Behá už viac a istejšie a jazdí na trojkolke.
  • Skáče a stojí na jednej nohe cca 5 sekúnd.
  • Chodí dopredu a dozadu bez problémov.
  • Začína sa zaujímať o nožnice, papier, prstové farby, či voskovky.
  • Začína kresliť kruh, trhá papier na dve časti.
  • Začína sa zdokonaľovať jeho jemná motorika – pohyby prstov a celej ruky.

  	Zaujíma vás, kedy je vhodné dať dieťaťu do ruky prvú farbičku?

    Jazykové schopnosti 

  • Malo by ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 – 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%.
  • Dieťa by malo vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“.
  • Malo by hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči. Jedno z troch slov by malo byť sloveso.
  • V tomto veku by malo dieťa používať aj zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?)
  • Malo by vedieť prerozprávať krátky príbeh – napr. 3 – 4 vety.

  

  ingimage

     Vývin poznávacích schopností (funkcií)

  • Trojročné dieťa sa dostáva do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí.
  • Malo by vedieť správne pomenovať základné farby.
  • Pochopiť pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“.
  • Porozumieť a vykonať pokyn zložený z troch častí – „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“.
  • Zapamätať si časť príbehu.
  • Počítať a začať chápať súvislosti narábania s číslami.
  • Triediť predmety podľa tvaru a farby.
  • Poskladať veku primerané puzzle.

  	Prečítajte si viac o tom, ako učiť deti narábať s číslami.

  Spracované s použitím: webmd.com, parents.com, sheknows.com

   

   

  Milí rodičia, choré deti patria do postele, nie do škôlky či do školy!

   

  09.02.2016 Autor: Karolína Kráľová  Zdroj: Najmama.sk  Foto: istockphoto.com 

   

  Nie je nič horšie, ako choré deti v detskom kolektíve a predsa sa táto situácia opakuje stále dookola. Dnes si teda povieme viac o zodpovednosti rodičov a tiež o tom, ako liečiť chrípku či prechladnutie v domácom prostredí.
   

  Zdroj: istockphoto.com

  • Bráňte sa predpisovaniu antibiotík: Žiadajte CRP >>

  Opäť tu máme obdobie, kedy sa vírusové ochorenia začali množiť a chorých neustále pribúda. Darí sa najmä chrípke a nachladnutiu, ktoré sú najviac prenášané v detských kolektívoch.

  Organizmus dieťaťa sa s chorobou vyrovnáva horšie, a preto je potrebné nastaviť dieťaťu správnu liečbu hneď na začiatku a dopriať mu dostatok času na zotavenie.

   

  Mnohé mamy však chorobu svojich detí podceňujú a neváhajú poslať ich prechladnuté do školy či škôlky. A tu nastáva naozajstný problém. Nie je nič horšie, ako nakazené dieťa v kolektíve iných detí.

  Nočná mora všetkých rodičov

  Zrejme každá mama pozná prípad, kedy jej dieťa prinieslo zo školy alebo škôlky chorobu. Stačí jedno nakazené dieťa v kolektíve a lavína chorôb sa môže začať sypať.

  Aj lekári sa zhodujú na tom, že ak na dieťati rodič spozoruje nejaké známky ochorenia, dieťa by malo zostať doma. Lenže často sa stáva, že rodičia najskôr akože skúšajú - či a ako sa rozvinie začínajúca choroba dieťaťa. 

  Choré dieťa patrí do postele!

  Takíto rodičia by si však mali uvedomiť dôležitú vec, a to - že ak dajú choré dieťa do kolektívu, neškodia len ostatným deťom, ale najmä tomu svojmu. Ak už totiž v sebe má nejaký vírus, tým, že nezostane doma, mu spôsobujete len väčšie trápenie a väčšiu záťaž na organizmus.

  Choroba potom prebehne ťažšie, oveľa horšie a dlhšie bude aj zotavovanie sa. Dieťa by malo nastúpiť späť do kolektívu až v prípade, že nemá žiadne ťažkosti ani príznaky choroby.

  Na zamyslenie! Ak chcete poslať svoje choré dieťa do škôlky či školy, skúste si najskôr úprimne spomenúť, ako sa cítite vy sami, keď ste chorí, keď sa vám ani z postele nedá vstať a každý pohyb je pre vás utrpenie. A uvedomte si, že aj vaše dieťa bolí hlava, trápi ho upchatý nos a stekajúce hlieny, možno má aj zvýšenú teplotu a vy napriek tomu chcete, aby normálne fungovalo v procese škôlky alebo školy, kde sa musí hýbať a súsestrediť? 

  Na strane zdravých je aj zákon

  Podľa paragrafu 24 zákona č. 355 / 2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia môže byť dieťa umiestnené v predškolskom zariadení len v prípade, že je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia, nemá nariadené karanténne opatrenia. „Prevádzkovateľ zariadenia je povinný

  a) zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,

  b) zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,

  c) zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.“

  Môžete to riešiť v škôlke, aj škole - ste v práve

  Niektorí rodičia zodpovednosť a často aj samotné príznaky stále podceňujú a svoje deti aj napriek problémom umiestňujú naďalej do školy či škôlky.

  Aj odborníci však odporúčajú nechať dieťa doma, aby oddychovalo a v kľudovom režime sa vyliečilo. Pri chrípke začnú ťažkosti ustupovať do štyroch až 5 dní, celkové zotavenie si vyžaduje minimálne týždeň.

  Ak ste sa teda stretli s tým, že do škôlky opakovane dávajú rodičia svoje choré deti, skúste to riešiť. Zdravé dieťa je totiž v práve.

  Ako správne liečiť choré dieťa?

  Choroba sa väčšinou u dieťaťa začne prejavovať ešte skôr, ako vypukne v plnej sile. Môžete spozorovať zmeny v správaní, deti vedia bývať podráždenejšia, či viac unavené. Medzi najčastejšie príznaky chrípky patria bolesť kĺbov, bolesť v krku, horúčka, zimnica či všeobecná slabosť.

  Prechladnutie má miernejšie príznaky a prejavuje sa najmä smrkaním, pokašliavaním, kýchaním alebo bolesťami hlavy. Príčinou sú vírusy, ktoré sa šíria vzduchom a chorý ich prenáša rozprávaním, kýchaním alebo kašlaním. Bežné prechladnutie je u detí normálne a zväčša do troch či štyroch dní odznie.

  Horšie je to pri chrípke, ktorej prejavy sú oveľa horšie a väčšinou je aj potrebná návšteva lekára, nakoľko je vo väčšine prípadov sprevádzaná aj horúčkou.   

  V prípade prechladnutia sa dokážete s problémom popasovať aj doma, nie je potrebné utekať k lekárovi. Ak však u dieťaťa spozorujete napríklad vysokú teplotu, ktoré pretrváva, je čas navštíviť lekára.

  Antibiotiká nie sú cukríky

  Rozhodne každá matka, ktorá vidí, že s jej dieťaťom niečo nie je  v poriadku premýšľa, akým spôsobom, by mu najlepšie dokázal a pomôcť.

  Mnohé z nás sa domnievajú, že ak už dieťa napadla nejaká viróza, najlepšie bude zájsť k lekárovi, ktorý mu predpíše antibiotiká. S liekmi je však potrebné zachádzať veľmi opatrne. Nie sú vhodné na všetky druhy ochorení a nemusia byť vždy prospešné.

  Predsa len ide o liečivo a okrem toho, že v niektorých prípadoch vedia byť pre organizmus naozaj prospešné, s ich užívaním vzniká aj niekoľko problémov. Nie je ničím výnimočným, ak deti po užívaní antibiotík bolí bruško alebo majú hnačku.

  Taktiež je dôležité pripomenúť, že ak dieťa užíva antibiotiká veľmi často, organizmus si na ne zvykne. To znamená, že nezaberú a dieťa ich užíva zbytočne.

  Účinná domáca liečba je pre choré deti najdôležitejšia

  Lekári sa zhodujú na tom, že nie len lieky, ale aj domáce prostredie vedia pomôcť rýchlejšie sa dieťaťu zotaviť. Rodičia by nemali zabúdať na to, že prostredie, v ktorom dieťa žije je veľmi dôležité. Ponúkame vám niekoľko tipov, ako pomôcť vašej ratolesti k rýchlejšiemu uzdraveniu.

  -Zvýšený prísun tekutín

  Všetky deti, ktoré trpia chrípkou alebo prechladnutím, by mali veľa piť. Zvýšeným prísunom tekutín tak môžete predísť dehydratácii, ktorá pri ochorení hrozí.

  -Strava bohatá na vitamíny

  Choré dieťa by malo mať zvýšený prísun vitamínov a minerálov. Tie môžu dopomôcť rýchlejšiemu zotaveniu sa organizmu. Do stravy by ste preto mali pridať najmä veľa ovocia a zeleniny.

  -Dostatočný odpočinok

  Nie je ničím prekvapujúcim, že choré dieťa by malo odpočívať. Aj keď je niekedy ťažké udržať deti v posteli, mali by odpočívať čo najviac. Dôležitá je aj celková psychická pohoda, pretože prípadný stres môže zotavovanie sa iba predĺžiť.

  -Teplá polievka

  O účinkoch kvalitného domáceho vývaru zrejme nemožno pochybovať. Teplá polievka dokáže naozaj zmierniť príznaky prechladnutia a zlepšuje celkový stav chorého.

  -Zvlhčovanie priestoru

  Lekári odporúčajú pri prechladnutí zvlhčovať vzduch v miestnosti. Môžete tak urobiť buď pravidelným vetraním priestoru alebo môžete použiť zvlhčovač vzduchu. Pomôžete tak zvlhčiť dýchacie cesty dieťatku.

  Dôležitá je aj prevencia počas rizikových mesiacov

  Veľmi dôležité je pripomenúť, že najlepšia vec ako bojovať s chrípkou či prechladnutím, je prevencia. Dôležité je budovať imunitu a nezabúdať na zdravý životný štýl.

  Správnou a vyváženou stravou dokážete obmedziť niektoré ochorenia. Najmä v zimnom období treba dbať na dostatočný prísun vitamínov, ktoré sú ukryté v zelenine a ovocí.

  Čítajte viac o téme » Chrípka, Liečba prechladnutia, Prevencia proti chrípke, Choré dieťa, Liečba chrípky, Chrípka a prechladnutie, Choroby detí, Viróza, Zdravie všeobecne, Prevencia proti ochoreniam, Zdravie a dieťa

   

  Popoludňajší spánok detí : Prečo by ste na ňom mali bezpodmienečne trvať?

   

  Zuzana Gránska
  Autor článku

  
   

  Poobedňajší spánok nie je téma, ktorá by sa zdala byť priveľmi atraktívna a nad ktorou by sme kedykoľvek premýšľali. Podľa viacerých výskumov by však mala byť. Rýchly životný štýl začal spánok vytláčať na okraj našej pozornosti. Jeho nedostatok však môže mať vážny dopad na vývoj našich detí.

  Množstvo úloh, plánov, detských mimoškolských aktivít ukrajuje z poobedného spánku, nočného spánku, rána sú skoršie a tempo rýchlejšie.

   

  V dôsledku tlaku niektorých rodičov sa dokonca polemizuje, či je správne, aby dnes deti "povinne" v škôlkach spávali. Vysvetľujú to tým, že ich deti potom doma ťažko zaspávajú alebo že by mali učiteľky bez spánku detí viac času na ich akademický rozvoj. Iní zase potláčali jeho dôležitosť v domácom prostredí tým, že poobedný spánok je len prípravou na materskú školu a nevideli v ňom reálny prínos.

  Učitelia tak boli ešte donedávna nútení iba intuitívne presviedčať rodičov, že ich dieťa je unavené a cíti sa lepšie, keď si v škôlke oddýchne. Reálne sa však nemali o aké fakty oprieť.

  Dnes už máme k dispozícii niekoľko štúdií, ktoré nám objasňujú,  prečo by sme mali na detskom poobednom spánku neoblomne trvať, aký je jeho skutočný dopad a jeho pozitívne účinky .

   

  Neurologička Rebecca Spencer na University of Massachusetts Amherst značne pokročila v skúmaní faktov, ako poobedný spánok ovplyvňuje pamäť detí, správanie a tiež emócie predškolákov.

  Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií. Podľa jej zistení poobedný spánok pomáha deťom lepšie zapamätať, čo sa v škôlke učili.

  V rámci výskumu podrobili skúmaniu viac ako 40 detí vo veku 6 rokov. Na skúmanie použili pamäťový test pomocou hry pexeso. Porovnávali schopnosť zapamätania detí, ktoré boli podrobené spánku v priemere 77 minút a tými, ktoré neboli. Deti, ktoré spali podávali o 10% lepšie výsledky v hľadaní pexesa ako druhá skupina.

  Stále častejšie sa otvárali otázky o užitočnosti spánku v predškolských zariadeniach a či by nebolo vhodnejšie namiesto spánku venovať viac času ich vzdelávaniu. Výskum preukázal, že práve umožnením spánku deťom počas dňa, podporujeme ich neskoršie akademické výsledky  a osvojovanie si nových vedomostí.

  Autori výskumu tiež prišli na ďalšiu dôležitú skutočnosť a upozorňujú rodičov i učiteľov: „Pokiaľ deťom chýba poobedný spánok, nie sú schopné si ho nahradiť počas nočného spánku. Vzniká tak úzka súvislosť medzi spánkom a následným učením.“

   

  Ďalší výskum potvrdzuje, že poobedný spánok má značný vplyv na celkové fungovanie detí počas dňa.

  Štúdia skúmala správanie 62  detí vo veku 4 a 5 rokov. Podľa zistení vedúceho výskumu Briana Crosbyho, PhD, na Pennsylvania State University deti medzi 4 a 5 rokom, ktoré nespávali, podľa ich rodičov preukazovali vysoký stupeň hyperaktivity, úzkosti a depresií oproti deťom, ktoré v tomto veku pokračovali v spaní.

  " Existuje mnoho individuálnych dôvodov, kedy sú deti pripravené prestať spávať. Rád by som však povzbudil rodičov, aby zahrnuli ticho do tohto času odpočinku vo svojom dennom programe, ktoré vždy umožní deťom zdriemnuť si, ak je to potrebné.“, tvrdí Brian Crosby, PhD, vedúci výskumu na Pennsylvania State University.

   

  Podobne ďalší výskum potvrdzuje negatíva nedostatočného a nepravidelného popoludňajšieho spánku: „Unavený škôlkari sú nešťastní, viac vystresovaní a podstupujú vyššie riziko celoživotných psychických problémov.“

  Vedci z University of Colorado Boulder v rámci svojho výskumu prišli na to, že deti medzi 2,5 a 3 rokmi, ktorým chýbal čo i len jediný deň popoludňajšieho spánku, preukazovali viac podráždenosti, menej radosti a záujmu o okolitý svet a horšie schopnosti ako riešiť problémy.

  „Mnoho malých detí dnes nemá dostatok spánku a poobedný spánok je spôsobom, ako je možné sa uistiť, že im nechýba.“ Táto štúdia tiež odhalila, že „nedostatočný spánok v dôsledku vynechávaného poobedného spánku, spôsobuje, že škôlkari vyjadrujú pocity odlišne. Dlhotrvajúci nedostatok spánku im môže spôsobiť celoživotné problémy s náladovosťou.“

  „Neprimerané emocionálne správanie, ktoré sme zaznamenali u detí, ktorým chýbal iba jediný spánok nás prekvapili. Deti, ktoré pravidelne nedostávajú dostatok spánku bojujú s ich sociálnym svetom. Ospalé dieťa v triede, v tomto prostredí nie je schopné sa zaoberať inými a obohacovať sa z pozitívnej interakcie s nimi.", tvrdí výskum.

  Ich  schopnosti nadväzovať kamarátstva klesajú a môžu byť viac náchylný k záchvatom hnevu, frustrácii, čo má zase za následok ako ostatné deti či dospelí na nich reagujú.

  Táto štúdia ukázala, že ak deťom chýba čo i len jeden popoludňajší spánok, spôsobuje to, že sú viac negatívni a klesá ich záujem o poznávanie.

   

  Výsledky výskumov hovoria, že popoludňajší spánok nie je menej dôležitý ako je jedlo, pitie či bezpečnosť našich detí. Aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať. Má významný dopad na rozvoj ich tela i mysle. Neoberajme oň deti, lebo to môže mať pre nich celoživotné následky. Doprajme im ho a vytvorme im preň vyhovujúce podmienky.

   

  Spánok predškolákov:

  • poobedňajší spánok u škôlkarov by mal trvať od 1 do 2 hodín
  • deti predškolského veku potrebujú spať v noci okolo 11 až 12 hodín denne
  • spánok prináša dieťaťu regeneráciu celého organizmu
  • detský organizmus zbavuje únavy a dodáva energiu
  • zlepšuje imunitu organizmu
  • vyspaté a pokojné dieťa ľahšie zvláda stresové situácie
  • dieťa by malo oddychovať na tichom a pokojnom mieste, s optimálnym osvetlením a dobrým odvetraním
  • potreba odpočinku je individuálna, po 5. roku však jeho potreba zväčša klesá

   

  Zaujímavé rady o uspávaní detí, techniky spania a mnoho iného o zdravom spánku nájdete aj na stránke prosimspinkaj.sk.

  Foto: Devianart 1) a 2) by Monikha 3) by Timeless I am ages

   

  Rady pre rodičov novoprijatých detí

       Dovoľujem si dať Vám do pozornosti tieto rady. Ich úlohou je pomôcť  Vám, ale aj nám. Predovšetkým však nášmu novému škôlkárovi, Vášmu, dieťaťu. Obvykle je ťažké nájsť dostatok času na vysedávanie a počúvanie dobre mienených rád od učiteliek Vašich detí a nám učiteľkám zas nevyhovujú rozhovory o Vašich maličkých medzi dverami.

  Rada by som teda touto cestou pomohla preklenúť Vašim deťom, Vám, aj nám, toto náročné obdobie.

  V prvom rade si položte otázku:“ Je moje dieťa pripravené a schopné ísť do materskej školy?“Hľadajte spoločne odpovede na tieto otázky:

  •                     Komunikuje moje dieťa?

  •                     Rozpráva zrozumiteľne?

  •                     Má primeranú slovnú zásobu?

  Dieťa nemusí mať v tomto veku bohatú slovnú zásobu, reč sa rozvíja postupne, deti majú dokonca tendenciu rozprávať len naozaj to, čo potrebujú, hoci v hlavičkách toho majú oveľa viac.

  Rečou dieťa vyjadruje svoje biologické potreby, ktoré sú v tomto veku najdôležitejšie:

  „Treba mi cikať“.„Som hladný“.„Som smädný.“

  Keď dieťa nekomunikuje alebo komunikuje len s Vami, adaptačný proces bude náročnejší. Nič vážne sa však nedeje, len musíme byť trpezliví. Aj my aj Vy.

  Ďalšie otázky pre Vás:

  •                     Vie si moje dieťa samostatne obuť papučky,

  •                     Obliecť aspoň jednu ponožku, či gaťky?

  •                     Vie sa samostatne napapať?

  Ak vie je to výborné. Ak nevie nič sa nedeje. Musíme ho to naučiť. AJ MY aj VY. Predstavte si samy seba, ako ste doma so svojim dieťaťom. Idete von. Ideme sa obliekať. Zoberieme jednu mikinku, jedny topánky, prípadne vetrovku, čiapku a hotovo. Predstavte si náhradnú mamu v materskej škole. Zoberie 15 alebo 20 mikiniek. vetroviek, čiapok, topánok....Preto sa deti musia učiť byť samostatné! Tu potrebujeme spolupracovať a ťahať spoločne za jeden koniec.

  Musíte byť trpezliví a vydržať aj keď Váš miláčik bude pri obliekaní protestovať, vrieskať a hádzať sa o zem. KĽUD. Vydržať! Sme dospelí, či nie?! To isté je s papaním. Nechceme, aby dieťa bolo hladné. Ak nevie držať lyžicu, budeme ho to učiť. Ak však nevie prežúvať a prehĺtať tuhú stravu, lebo jedlo mixovanú,  bude hladné. Zase je samozrejme ľahko zvládnuteľné nakŕmiť jedno dieťa ako 15 detí. Nechávajte deti doma papať samostatne. Dajte im na to dostatok času a nehnevajte sa, ak urobia neporiadok.

  Otázky:

  •                     Ako obliekam svoje dieťa do MŠ?

  •                     Aké papučky som mu kúpil?

  •                     Čo mu dám na obutie?

  Možno sa Vám zdá, že preháňam, ale verte tomu, že vhodné obutie a oblečenie Vášho dieťaťa je veľmi dôležité aj preň, aj pre nás. Tu mi dovoľte poradiť a pomôcť Vám z praxe. Dieťa potrebuje v prvom rade voľné a nenáročné oblečenie. Tepláčiky samozrejme aj na prezlečenie, normálne tielko, tričko či už s dlhým alebo s krátkym rukávom podľa potreby. Oblečenie plné gombíkov, zipsov a patentov, môže byť síce pekné, ale absolútne nepraktické. Všetky deti sú krásne a nemusia mať ani to najmodernejšie oblečenie. Vaše deti sa budú oveľa lepšie a šťastnejšie cítiť v oblečení, ktoré postupne zvládnu aj samé. Chceme predsa, aby sa z nich stali samostatní a sebavedomí jedinci, ktorí sa nemusia trápiť s jedným nezvládnuteľným gombíkom a čakať, kým sa pani učiteľke uvolnia ruky a príde ho poobliekať. Papučky by mali byť dostatočne veľké a na celú nohu. Nevhodné sú našuchovačky, šlapky a tiež papuče s prackami. Samozrejme výnimkou je ortopedická obuv.

  Obutie von. Pozerajte predpoveď počasia. Nestane sa Vám tak, že do slnečného dňa obujete dieťaťu celé nevzdušné topánky alebo do daždivého sandále. Taktiež si radšej do skrinky prineste oblečenie aj teplejšie, aj letné.

  A najdôležitejšie nakoniec. Otázky:

  •                     Rozprávam sa s dieťaťom o materskej škole?

  •                     Vysvetlil som mu, prečo ide do materskej školy?

  •                     Zvládnem ja sám (sama) odchod dieťaťa do kolektívu?

  Najdôležitejšie otázky som nechala na koniec. Na to aby Vaše dieťa zvládlo  odlúčenie od rodičov, od rodiny, musí byť v prvom rade psychicky a fyzicky zrelé. Odborníci presne stanovili toto obdobie na vek 3 rokov. Prikláňam sa k tomuto názoru a z praxe viem ,že čím sú deti mladšie, tým ťažšie preklenú toto prelomové obdobie. Buďme empatickí a vžime sa do detskej dušičky. Od narodenia sú deti pri maminke, tatinkovi ,pri blízkych členoch rodiny, ktorí sú tu len a len pre nich. Deti sú šťastné a spokojné .Majú všetok Váš čas a pozornosť. Prídu do kolektívu, kde je 15-20 takých detí ako sú ony. Všetky potrebujú citlivý, milý  prístup, pozornosť, pomoc, pohladenie, popestovanie. V materskej škole majú však všetky tie deti, Vaše deti, iba jednu náhradnú maminku .Maminku pre všetkých. Je to veľmi ťažké zvládnuť toto všetko aj pre nich, aj pre nás, aj pre Vás. Zvládneme to, nebojte sa! Postupne trpezlivo, bez negatívnych emócií.

  V prvom rade je dôležité aby ste dieťa nestrašili rozprávaním typu: “Veď počkaj, v škôlke budeš musieť ,toto, tamto....!“ Absolútne nevhodné je sa tomu nadmieru venovať a stále sa dieťa vypytovať, či sa do škôlky teší a podobne. Nie! Odchod do škôlky musíte dieťaťu vysvetliť ako normálny prirodzený jav, ktorý je pokračovaním a postupom v ďalšom jeho živote. Nie nejakou tragédiou. Skrátka: „Vieš, ja teraz budem chodiť do práce medzi ujov a tety, ty budeš chodiť do škôlky medzi detičky.“ Ak ste na materskej: „Ja musím opatrovať tvoju sestričku či bračeka, lebo ešte nemôžu ísť do škôlky, ty si už veľký a môžeš.“ Viac sa  k tomu nevracať, neprplať sa v tom.

  Ďalšia vec, ktorú treba zvládnuť bez emócií, rozlúčka v chodbe.

  Doporučujem si dať poslednú pusinku a objatie pred dverami do budovy  MŠ, nie pred dverami do triedy. V chodbe dieťa už len prezliecť, zakývať, šup do triedy.....a odchod preč.

  Okamžite, ako začnete dieťa objímať a pusinkovať pred vstupom do triedy, stane sa jediná vec. Zhoršíte jeho vstup do triedy na 100%.Vy si vlastne viažete dieťa ku sebe. Viete si predstaviť, ako sa musí Vaša ratolesť cítiť, keď ide od maminkiných pusiniek alebo ocinkovho náručia do triedy  plnej detí, kde je pre všetkých len jedna mamina? Ďalšia chyba, ktorej sa často dopúšťame, je ranné debatovanie medzi dverami. Čím dlhšie ste ráno s dieťaťom v kontakte, tým viac času má premýšľať nad tým, čo urobiť, aby zvrátilo situáciu. Zvyčajne sa pustí do plaču a ujde z triedy. Ak potrebujete učiteľke niečo povedať, zaklopte na dvere ešte pred tým, ako máte dieťa pripravené do triedy. Počas prezliekania informuje učiteľku o veciach, ktoré považujete za dôležité ...napr. o zhoršenom zdravotnom stave, či domácom úraze. Sú to veci, ktoré potom zabránia zbytočným problémom.

  Ak netreba, radšej rýchlo dieťa, s ktorým ste sa už rozlúčili prezlečte, prezujte, dajte do triedy.

  Toto všetko, čo som Vám milí rodičia napísala, je len zlomok toho, čo nás čaká, ale verím, že ak tieto moje praktické rady budete aspoň trošku brať vážne, veľmi to pomôže hlavne Vášmu dieťaťu, ale aj Vám a nám.

   

   

  7 rád, ako pripraviť dieťa na škôlku

  Autor: Mgr. Barbora Vodičková

  Nástup do škôlky je pre dieťa veľmi dôležitý a významný. Je to veľký krok pre neho aj pre jeho rodičov. Pre dieťa preto, že oficiálne vstupuje do širšieho sociálneho spoločenstva, pre rodičov preto, že nechávajú svoje dieťa osamote v starostlivosti cudzích dospelých.

  Dieťa a rodičia sú k sebe tesne pripútaní, vstupom do škôlky nastal čas, kedy sa už  musia na určitú dobu odpútať. Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní  a odpútavaní. Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Ako hovorí ďalej: „Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA. To nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život“.

  Pre obe strany je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť. Musia mu v tom pomôcť dospelí. Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci.

  Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni. Ak sa to podarí im, s veľkou pravdepodobnosťou to zvládne aj ich dieťa.

   

  Ako pripraviť rodiča a dieťa na škôlku?

  Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti  slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí.

  Deti majú tendenciu báť sa nových vecí, keby to tak nebolo, nebolo by to v poriadku. Z toho dôvodu rodič nemôže od dieťaťa očakávať, že nástup do škôlky prebehne hneď úplne hladko, bez plaču a možných scén v šatni, či pri dverách triedy. Naopak, rodič musí rátať s emocionálne náročnými situáciami v prvé dni, možno aj týždne. Je jasné, že situácia je ťažká pre obe strany.

  Rodičia by sa mali pripraviť na to, že im bude ťažko a je to v poriadku. Dôležité je nezneistiť dieťa. Rodičia sú tí, ktorí to musia  ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie.

  Tu sa vždy odporúča rodičom, obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Väčšinou ranná kritická situácia  rýchlo pominie a dieťa pri hre zabudne na „svoje trápenie“.

  Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťa získať dôveru. Získanie dôvery k inštitúciu výrazne napomáha celému adaptačnému procesu, preto je dôležité sa s rodičmi vopred stretnúť, umožniť im spoznať prostredie škôlky, personál, odpovedať na ich otázky, eliminovať ich obavy a uistiť ich o pozitívnom vývoji udalostí.

  Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť  pobytu s inou dospelou osobou, napr. pestúnkou alebo starou mamou.

  Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov. Deti, ktoré majú túto skúsenosť za sebou, lepšie vnikajú do kolektívu v materskej škole.

  Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho. Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku. Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať. Tak postupne spozná prostredie a budúcu učiteľku.

  Keď  potom príde do škôlky naozaj, nebude v úplne novom prostredí a jeden z mnohých stresujúcich faktorov (neznámosť prostredia) nemusí tak intenzívne pôsobiť.

  Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívne spolupracovať  s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča. Na rodičovské schopnosti  a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva.

  Nájdenie optimálnej spolupráce, vzájomnej podpory môže veľmi významne napomôcť spoločnému cieľu, čo najhladkejšiemu začleneniu dieťaťa do kolektívu.

   

   

   

  Vhodný odev do MŠ?

  Deti v MŠ by si chceli všetky aktivity užívať naplno. Myslime na to, že sa naše deťúrence najviac naučia vlastným objavovaním, a nehľaďme na to, že sa sem - tam nejaké oblečenie zničí. Máme však možnosť predchádzať nepríjemným náhodám a možnosť pomôcť dieťaťu stráviť deň v škôlke plnohodnotne.

  Preto prvá rada znie:

  1. Neobliekajte deťom veci, ktoré sú nám vzácne, tzv. sviatočné. Deti do škôlky nechodia na módnu prehliadku alebo súťaž. Ja viem, je veľmi lákavé obliecť našu princeznú ako Barbie alebo poslať do kolektívu „malého frajera“. Aj v dnešnej dobe sa dá za pár korún kúpiť oblečenie, ktoré je „in“, ale nebude nám ľúto, keď doslúži  svoju funkciu a jednoducho ho vyhodíme alebo použijeme na handry. Oblečenie, ktoré budeme chcieť odložiť pre ďalšieho potomka alebo stálo veľa peňazí či je nám inak vzácne, do škôlky nepatrí.

   

   Tip: kúpte radšej dvoje lacnejšie topánky (tenisky) a jedny vyhraďte na prechádzky a na návštevy a druhé vyčleňte na nosenie do škôlky.

   

  2. V materskej škole by mala byť teplota vo vnútri vždy primeraná, preto sa aj my budeme riadiť aktuálnym ročným obdobím.

  Jar a jeseň: najideálnejšie je dieťaťu obliecť tielko, tričko s krátkym rukávom, tepláky a mikinu (svetrík) – ktorú podľa potreby použije. Na von ľahkú „prechodnú“  bundu, tenkú čapicu.

  Zima: tielko, tričko (ak tenké, tak s dlhými rukávmi, ak teplé, tak s krátkymi), tepláky (najlepšie zvnútra trochu oteplené), pančušky a sveter. Vhodné je mať vyhradenú kombinézu alebo otepľovačky, čapicu, šál a, samozrejme, rukavice.

  Leto: podľa počasia pripadá do úvahy tričko, tepláky prípadne krátke nohavice a tričko s dlhými rukávmi či ľahší svetrík. Samozrejme, vždy sa riadime aktuálnou predpoveďou počasia. Pokojne si zo sledovania niekoľkominútového počasia môžeme spraviť rituál (alebo pozrieť teletext, internet...), a potom si spolu nachystať oblečenie na nasledujúci deň.

   

  3. Ku škôlke neodmysliteľne patria prezúvky a odev na cvičenie. Stretávam sa často s tým, že rodičia v snahe ušetriť dajú dieťaťu o číslo (niekedy aj dve) väčšie papučky či papuče po súrodencovi. Uvedomme si, že deti, ktoré navštevujú materskú školu, strávia v papučkách väčšiu časť dňa. Nesprávnou obuvou im deformujeme nohu,  znemožňujeme im aktívny pohyb a vystavujeme ich veľkému riziku ublíženia na zdraví (vytknutý členok, pád zo schodov...)

  Opak veľkých papúč sú malé papučky. Nehovoriac o následkoch nosenia takejto obuvi (deformácia nohy a s tým súvisiaci i rast, štiepenie nechtov, pľuzgiere...), sami podľa seba vieme, aké to je, keď tlačia topánky. Najlepším signálom na výmenu detskej obuvi je palec tlačiaci sa zo stabilnej formy papuče.

  Pri výbere oblečenia sa riadime pokynmi učiteľky a prihliadame aj tu na ročné obdobie. Deti vždy cvičia vo vyvetraných miestnostiach alebo priamo pri otvorených  oknách. Ide o trenírky a tielka, alebo o tepláky a tričká. Odporúčam pribaliť aj náhradné ponožky.

   

  4. Pyžamo – osvedčili sa froté pyžamá alebo kvalitné bavlnené. V letných mesiacoch si deti pochvaľujú pyžamá s krátkymi nohavicami a rukávmi.

   

  5. Vybavenie skrinky – ak je to v našich finančných možnostiach, schovajme dieťaťu do skrinky všetko ako náhradu. Najdôležitejšie je náhradná bielizeň: aj keď váš drobec nemal už dávno žiadnu nehodu, stáva sa, že sa deti v zápale hry jednoducho zabudnú vypýtať na toaletu alebo sa pomočením prejaví prichádzajúca choroba, alebo sa jednoducho nechtiac oblejú, a potom bude náhradná bielizeň potrebná. (Pre detské ego je veľmi ponižujúce, keď čas, kým sa bielizeň vysuší, musí stráviť len v pančuchách, nebodaj v náhradnom oblečení od druhého dieťaťa či v pyžame).

   Zdravotná rada: pre chlapcov sú vhodnejšie trenírky než slipy. Náhradné oblečenie: dajte do skrinky aj náhradné tričko, najlepšie s dlhým rukávom (vhodné je pre všetky ročné obdobia), tepláky, ponožky. Veci môžu byť pokojne o číslo väčšie. Ako prvá pomoc to stačí, aj keď bude mať dieťa vyhrnuté rukávy. Môže sa stať, že túto „náhradu“ ani pol roka nevytiahnete zo skrinky.

  Zima a dážď: určite sa vám stalo, že ste niekedy ráno zabudli doma rukavice alebo šál, alebo ste si mysleli, že sú v bunde (a oni tam po príchode do škôlky neboli) a pre vypočítané minúty na autobus do roboty ste nemali čas sa vrátiť. Nevadí! V skrinke máme schované náhradné. Nechceme predsa, aby náš drobec stál vonku v pozadí s rukami vo vačkoch, keď sa iné deti hrajú so snehom.

  V súčasnosti sa dajú kúpiť detské bundy, ktoré sú vybavené nepremokavou vrstvou, ale kabátiky či flanelové, menčesterové a iné látky vodu prepúšťajú. O dáždniku sa ani vyjadrovať nebudem, ten určite do materskej školy nepatrí. Vhodný je pršiplášť, ale ten potrebujete aj doma. Existujú igelitové pršiplášte alebo tzv. pončá. Tie môžu v skrinke odpočívať celý rok.

   

  6. Aké oblečenie ÁNO – NIE
  Sukne: Deti už v tomto veku chápu istú formu sexuality (z filmov alebo od starších súrodencov vedia, že je niečo zábavné na tom, keď sa chlapci pozerajú dievkam pod sukne. Nie je to však každému príjemné, keď sa celá „mužská“ časť škôlky zabáva na ich účet.)

  K dievčatám však sukne či šaty patria. Áno! Najlepšie na akcie – návšteva divadla, vystúpenia pre rodičov či iné škôlkárske príležitosti. Dievčatá si život bez sukní nevedia predstaviť a vyslovene sa sukní dožadujú. Niektoré materské školy majú našité sukne na hranie, ktoré sa obliekajú na nohavice.

  Farby: Každá z nás má vrodený istý druh vkusu. Ak si vy nedáte na seba fialovú, žltú, hnedú a zelenú farbu v jednom oblečení, nedávajte také farby ani vašim deťom. Aj oni majú vkus, oči a chcú sa trocha páčiť.

  Príklad zo života: Keď som pred niekoľkými rokmi začala pracovať v MŠ, nechápala som, prečo si niektorí chlapci pred spánkom pri prezliekaní dávajú tepláky dolu  spolu s pančuchami. Po nenápadnom prieskume som zistila, že sa hanbia za ružové silónky a červené pančuchy, ktoré zdedili po starších sestrách.

  Traky: Myslím, že každý zručný škôlkár si vie vyzliecť nohavice na traky. Obliecť? Niekedy aj my dospeláci máme problém s trakmi. Ja viem, že takéto nohavice perfektne zakrývajú kríže. Ale aj prekážajú a zdržujú pri obliekaní a okrem toho sa často rozopnú aj samy.

  Gombíky a zips: Starší škôlkar by mal zvládať gombíky bez problémov, aj zips sa mu dá rýchlo ovládať. Pozor však na niektoré druhy oblečenia, s ktorým sa zle manipuluje.

  Guma: Najistejšia na nohaviciach je guma. Takéto nohavice sa ľahko sťahujú a vyťahujú. Lepšia je širšia, a nie priúzka guma.

  Rifle: Oblečte si rifle a drepujte v nich, váľajte sa, pokúste sa sadnúť do tureckého sedu... ak je vám to pohodlné, tak môžete dať dieťaťu aj rifle. Výskumy však ukazujú, že sú nevhodné na dlhodobé nosenie pre dospelých, tak určite nebudú vhodné pre naše „poklady“ (okrem iného chlapcom vytvárajú teplotu nevhodnú pre semenníky a zaparujú). Niektorí rodičia budú namietať „Taký drobec predsa nebude rozhodovať, čo si na seba oblečie. Nemáme zbytočné peniaze.“ Treba si však uvedomiť, že dieťa i obliekaním vychovávame k estetickému cíteniu.

  
   Tu sú naše rady:

  • kupujte hneď od narodenia dve, tri farby do šatníka, bude sa vám ľahšie kombinovať
  • čiapky, rukavice a šály majte k dvom bundám
  • rozlišujte veci na „von“ a „sviatočné“
  • jedny gumáky by nemali doma chýbať
  • dôležitým detským doplnkom k oblečeniu je hygienická vreckovka, na jeden druh oblečenia aspoň jednu (v bunde, vo svetri, v teplákoch)
  • Dieťa treba od narodenia vychovávať k určitej úcte k veciam. I k oblečeniu!

  Neznamená to, že ak sa povie oblečenie „na von“, že ho musí roztrhať alebo naschvál ničiť. V predškolskom veku sa však jednoducho nedá istému opotrebovaniu šatstva, ako napr. občasným deravým „kolienkam“, vyhnúť. Vyvarujte sa ako rodičia toho, že budete dieťa za zodraté topánky či deravé kolená neprimerane karhať.